Rio de Janeiro

Druhé najväčšie osídlenie Brazílie, už neraz dostalo pomenovanie najkrajšie mesto sveta. Je obdivuhodné, živé, sexi a tiež pomerne nebezpečné, ale to už k dobrodružnému výletu neoddeliteľne patrí. Veď keď ste pod ochranou najväčšej sochy Krista, nemusíte sa ničoho báť, teda aspoň pokiaľ sa nedostanete za jej chrbát, kde v chudobných favelách driemu rôzne kriminálne živly. Rio de Janeiro treba zažiť, a ak sa vám pošťastí navštíviť ho, jeho temperamentná pečať vo vás pretrvá navždy.

Prví tu boli Portugalci. Už v roku 1502 osídlili mesto na pobreží Atlantiku. Preto dnes obyvatelia využívajú práve portugalčinu, i keď porozumejú i našincovej lámavej Španielčine. V hoteloch môžete precvičiť aj svoju angličtinu, v uliciach mesta vám však bude prakticky na nič. Guanabarský záliv dotvárajú výrazné bralá a okolité ostrovy sú zoradené v dokonalej kompozícii. Moreplavci, ktorí sem priplávali, považovali záliv za ústie rieky, a keďže bol január, tak mesto dostalo meno Januárová rieka (Rio de Janeiro). Neskôr sa zistilo, že koloniálny prístav prišiel k svojmu názvu omylom – po rieke niet ani stopy. V roku 1565 dobyvateľ Estácio de Sá na počesť kráľa Sebastiána I. pridal k názvu Sao Sebastiao, a tak vznikol úplné pomenovanie Sao Sebastiao do Rio de Janeiro. Výšiny Serra da Carioca boli mohutnou obranou, no i tak sa v osemnástom storočí stalo Rio cieľom drancovania pirátskych gangov a turbulentný vývoj mesta postupoval až do dvadsiateho storočia. Dnes je metropola rozdelená na viacero častí. Na relatívne bezpečné, zaplavené turistami až po tie, ktoré neradno pokúšať.

 V meste s rozlohou 1256 kilometrov štvorcových je dobré mať vytýčené ciele, ak nechcete bezcieľne blúdiť medzi trinástimi miliónmi Brazílčanov. Počet obyvateľov mesta je nepresný a to hlavne z dôvodu, že život v chudobných chatrčiach na kopcoch sa vymkol akejkoľvek kontrole a žiadne úrady ani moc si nedokážu poradiť s extrémne chudobnými a často po zuby ozbrojenými domorodcami i prišelcami. Mnohých láka bohatstvo mesta a prichádzajú sem s vidinou lepšieho života. Favely ako cieľ cesty odporúčame len extrémnym dobrodruhom či výletníkom s ozbrojeným komandom. Pre turistov bažiacich po krásach brazílskych žien a prírody sa otvárajú iné, bezpečnejšie možnosti. Cukrovú homoľu a tridsaťosemmetrovú sochu Krista nájdete na vrchu Corcovado. Pohľad z výšin vyráža dych. Kvôli jasnému počasiu navštívte oba pahorky až v neskorších hodinách, pri západe slnka. Z výšky 704 metrov sa totiž náramne dobre „cvaká“ a bola by škoda rannej hmly.

V Riu sa žije nonstop. Či už na plážach, ktoré lemujú pobrežie v dĺžke viac ako 80 kilometrov, alebo priamo v uliciach. Kedysi vychytená Copacabana je dnes smutnou ukážkou masového turizmu a nerozvážneho zneužívania často jediného zdroja príjmov miestnych obchodníkov. Preto je lepšie zájsť na menej zvučné, avšak o to krajšie pláže ako napr. Ipanema, Leblon, Flamengo či Botafogo. Miesta je dosť. Na Ipaneme dajte pozor na „ipename“, čo v preklade znamená zlé vlny. Spodné prúdy dokážu potrápiť i trénovaných plavcov. V Riu určite zájdite až do jeho srdca. Je úplne jedno akou tepnou sa vyberiete, historické a zároveň moderné Centro stojí za prechádzku.

 Najnavštevovanejšie, tak ako sa na katolícku krajinu patrí, sú kostol Candelária a ultramoderná katedrála, ktorú nemožno prehliadnuť. Múzeum a mestské divadlá? Samozrejme, k vašim službám. V centre Ria sídli tiež rôznorodá obchodná komunita „poľujúca“ na turistov. Suveníry hľadajte jednoznačne tu a to od nevkusných gýčov až po exkluzívne šperky, ktorými je Rio vychýrené široko ďaleko. Pre tých, ktorí nepohrdnú lokálnou dopravou priamo z centra odchádzajú trolejbusy smerujúce k viaduktu Arcos da Lapa z roku 1750. Vymenovať všetky miesta, kam by mal po poznávaní zájsť hladný turista, sa nedá. Rovnako sa ale nedajú obísť atrakcie ako štadión Maracana, Manguinhos, Instituto Oswaldo Cruza, Quinta da Boa Vista či imperiálny palác Paco. To sú dominanty, bez ktorých nie je možné opustiť mesto.

Na rozdiel od Sao Paula, s ktorým sú obyvatelia Ria na vojnovej nohe, sa miestni vedia zabávať aj mimo fašiangov, teda času najznámejšieho karnevalu. Je to prehliadka samby a snáď najväčšej koncentrácie silikónových pŕs na meter štvorcový. Brazílske tanečnice sú odeté v nádherných kostýmoch hýriacich farbami a sú naozaj krásne. V čase karnevalu nerátajte s tým, že niečo vybavíte, nezameníte ani cent, a ak by ste nebodaj chceli od miestnych nejakú službu, ani to neskúšajte. Rio je skrátka jedinečné a zábava je na prvom mieste. Úplne si ho vychutnáte iba s poriadnou dávkou tolerancie a trpezlivosti. Svojský humor, erotika a všadeprítomný temperament si váš potom omotajú okolo prsta a nepustia.

Zdroj: cestovanie.sk